Etnocentrum Ziemi Krośnieńskiej

Zemepisný obraz krajiny

Etnocentrum sa venuje tradičnej kultúre okolia Krosna, ktoré geograficky tvoria: stredná a východná časť Beskýd / Beskid Niski/, fragmenty pohoria „Pogórza Środkowo- beskidzkie – Jasielskie a Bukowskie, centrálna a východná čásť Kotliny Jasielsko-Krośnieńskiej a pohoria Pogórza: Dynowské a Strzyżowské.

Celá oblasť bola budovaná z tzv. flyšu — usadených skál, hlavne pieskovcov, bridlíc a ílovcov, ktoré vznikli na dne hlbokého mora existujúceho v hornej kriede a paleogéne. Najvyššie horské chrbáty budujú odolnejšie proti ničiacim procesom, pieskovce, tvoriac malebné odkryvy skalné, napr. Prządki, Konfederatka, Diabli Kamień u Folusza, Skałki Jagiellońskie.

Charakteristickým javom pre flyšové javy sú zosuvy. Sústreďujú sa v okolí Dukly, napr. na svahoch Cergowej, v okolí pustovni Pustelnia Św. Jana z Dukly (tzv. Zwezłyska). Zosuvy niekedy sprevádzajú jaskyne štrbinové /szczelinowe, napr. na Cergowej a Kilanowskej nad Lipowicou.

Skaly flyšové sú ropo nosné. Zóna výskytu ropy naftovej a plynu zemného sa tiahne od mesta Jasło, cez Krosno, Sanok po Ustrzyki Dolne. Je to jedna z najstarších oblastí exploatácie tejto suroviny na svete.

Ziemia Krośnieńska leží v povodiach riek: Wisłok, Jasiołka, Wisłoka, Osława a San. V miestach, kde rieky pretekajú cez štruktúry tektonické vznikli malebné prelomy odhaľujúc flyš karpatský napr. stena zvaná Olzy v Rudawke Rymanowskej.

V Regióne sa vyskytujú početné zdroje minerálnych vôd. Na báze zdrojov sa v Iwoniczu a Rymanowe rozvinuli kúpele. Minerálne zdroje sú tiež v obciach: Lubatówka, Rudawka Rymanowska, Humniska a Krosno.

Odlišujeme tu dva klimatické stupne: mierne teplé so strednou mnohoročnou teplotou 6 – 8oC a mierne chladné (4 – 6oC). Hranica medzi nimi prebieha vo výške 450 – 500 m. z dôvodu značného poklesu bariéry Karpát sa vyskytujú vetry typu fénového — tzv. duklianske a rymanowské, vejúce z juhu alebo južného západu pozdĺž ťahov dolín. Vyskytujú sa v jesennom a zimnom polroku, sú suché a teplé, a ich rýchlosť je neraz 20m/s.

Rovnobežne s fyzikálnym a -geografickým delením odlišujeme dva rastlinné stupne: stupeň pahorkov (do výšky 550 m) a stupeň listnatých a miešaných lesov /egiel dolný/ Na pahorkoch dominujú jedľové a bukové lesy so značným podielom dubu a hrabu. Vo vyšších partiách hôr (nad 400 m) dominuje bučina horská (s prímesou jedle).

Z hľadiska flóry je región prechodnou oblasťou medzi západnými a východnými Karpatami. Výnimočné zníženie chrbátu Karpát napomáha prenikaniu z juhu rastlín teplomilných, a vyvoláva prerušenie výskytu mnohých horských druhov, prítomných v susedných, vyšších pásmach — v: Beskid Sądecki a Bieszczady Zachodnie/Západné.

Svet zvierat sa zásadne nelíši od susedných častí Karpát. Z veľkých cicavcov si zaslúži pozornosť medveď hnedý, vlk, jeleň, diviak a srna. Z bohatého sveta plazov uvádzame: salamandru a mloka karpatského, z hadov – vretenica severná a užovka, a z vtákov - pravidelne sa vyskytujúci bocian čierny a lietajúce rezko nad potokmi vodnáre potočné a trasochvosty horské. Najviac druhov vtákov je možno pozorovať v rajóne Dukelského priesmyky, cez ktorý vedie jedna z dôležitejších trás vtáčích preletov. Výnimočné farebný je svet hmyzu. Zvlášť láka pozornosť početné zastúpenie motýľov.