Etnický obraz a vyznania pred II. Svetovou vojnou

Pred II. svetovou vojnou bola pre Krośnieńskú zem typická rôznorodosť etnická a vyznaní. Nikde inde sa tak, ako v poľských Karpatoch nemiešali vplyvy západné – małopoľské (do dnes viditeľné v oblasti Jasielskiej a Gorlickiej), východné – rusínske (do dnes čitateľné vo východnej časti popisovanej oblasti) a južné – maďarské a slovenské (dajú sa pozorovať v celej oblasti).

Pogórzania, čiže Poliaci rímskokatolíckeho vyznania, obývali Pogórze a západnú časť Jasielsko-Krośnieńskej kotliny, a taktiež, okrem iného, položené ďaleko v horách: Jaśliska, Posada Jaśliska a Huta Polańska.

Obyvateľmi väčšiny horských dedín boli Łemkovia — etnicky ukrajinská/rusínska skupina, ktorá sa tu osídlila čo najmenej od XV. st. a boli to vyznávači gréckokatolíckeho rítu. V období medzi vojnami boli v oblasti, kde žili Lemkovia /Łemkowszczyźna/ mnohé prípady konverzie na právoslávie, niekedy aj celých dedín, ako napr. Tylawa. Bol to prejav protestu konzervatívnych veriacich proti propagovaniu gréckokatolíckych kňazov ukrajinského nacionalizmu a porušovaniu tradície. Katolícka cirkev pôsobila proti týmto tendenciám, a v roku 1934 vytvorila osobitnú Apoštolskú správu pre oblasť Lemkov (Apostolska Administracja Łemkowszczyzny), počiatočne so sídlom v kúpeľoch Rymanow Zdrój.

Východnú časť Jasielsko-Krośnieńskiej kotliny (na východ od línie Besko–Sieniawa) spolu s poľskými susedmi obývali tzv. Doliniania. Bola to skupina rusínska so silnou prímesou elementu poľského, a taktiež v menšej miere nemeckého a valašského.

V najvyššie položenej časti pohoria Pogórze Dynowske, sa medzi mestami Krosno a Strzyżow usídlili tzv. Zamieszańci. Podobne ako Doliniania bola to rusínska (ukrajinská) etnická skupina, vyznávači gréckokatolíckeho rítu.

Treťou veľkou skupinou boli do II. svet. vojny Židia. V niekoľkých mestách regiónu pomer izraelitov v celkovom počte obyvateľov prekračoval 40 %, napr. v Dukle, Rymanowe, Sanoku.

Každá z troch menovaných skupín vytvorila behom storočí osobitnú, bohatú ľudovú kultúru. Dnes sú najviac viditeľné pozostatky akými sú zachránené sakrálne objekty: drevené a murované kostoly v dedinách obývaných behom storočí poľskou väčšinou, drevené pravoslávne kostoly /cerkwie na území, kde bývali Łemkovia, Doliniania a Zamieszaňci, alebo murované synagógy v miestach so židovskými obyvateľmi.

Rozmiestenie etnografických skupín do roku 1947 (podľa J. Czajkowski-ého).